Vianoce

Keďže sa blížia najkrajšie sviatky roka,Vianoce, chcela by som popriať prostredníctvom našej stránky všetkým kurtizánam a kurtizánom :) tie najkrajšie sviatky a veľa darčekov. Dúfam, že nám to okolnosti dovolia a stretneme sa počas dlhých 19-dňových prázdnin :). Ale určite sa chystá chata lyžovačkovo-snowboardovo-riťopleskovo-sánkovacia. Takže presné info sa dozviete po Silvestri.
A keby sme sa náhodou stretli na Silvestra tak mi dajte o sebe vedieť ( viete je možné, že vás nespoznám).
A nakoniec vinš:
Dedo Mráz, čo tento rok pre mňa máš? Pretože si ctnostne žil, po bordeloch nechodil, tu máš darček ohromný, Anču s troma otvormi. Veselé Vianoce želá všetkým kurtizánam Germína alias Brambora.

Džanypárty

Takto sa začínalo

Maminy tortu doniesli

Rossijskoje igristoje :)

Torta ...

Ako sa to robííí????

To sú našeeee!!!!

Šarmantná asistentka Nana drží šarkana

Oslávenkyňa si púšťa svoj darček :D

Boli aj gratulácie

Dáke znásilňovačky boli :)

Opekanie slaninky v teple domova

Kejša už nevydržala...

Pri pol deci šlahačky

Džul je zle a oni sa jej smejú :):):)

Nana a Joooozef

Pochod na nedobitnú horu

Na Homoľe-takáto tam bola hmla veď ani Peti neni vidieť :D

Pod Homoľou-zápisky do knihy

Večer a polonahýchlapci(takto si predstavujem každý večer)

Ránko ránečko a Kejšin odchod

Mrtvoly po ránu

Hygiena

Ráno

Marika a David na rannej prechádzke

Oslava prvej spolkovej osemnástky.. :)

A už je to tu. Postupne tento školský rok vstúpime my, všetky členky LSK, do dospelosti. Takej Janny sa to už úspešne podarilo. Chceli sme to aj patrične osláviť, kým sa nevyskytli problémy s otázkou, kde to bude. Nemali sme chatu, tak že to bude niekde v meste. Ibaže, nakoniec sa všetko podarilo, chata sa zohnala a mohlo to byť tak ako si to Janny naplánovala. Až na pár detailov (ale sľúbila nám, že veľká TESCO párty bude v lete, tak sa všetci tešíme).
Vo štvrtok ma poprosila či by som s ňou nešla do Tesca. Šak prečo né.. ale keby som ju nemusela tak dlho čakať :D Najviac Janny potešilo, keď kupovala vodku, že si teta predavačka od nej vypýtala občiansky a ja som odchádzala ako starena.. :D
V sootu nastal deň D. 14:10 mi mal ísť autobus z PK, samozrejme šiel skôr. V Modre ma už čakala Bramborca a čakali sme na Janny a jej brata. Nechodili.. nechodili.. a stále nechodili. Tak sme šli my k Janny. Mysleli sme si, po nahliadnutí do chodby u nej doma, že sa na chatu sťahuje, ale nezazlievali sme jej to.. :D Dá sa povedať že po chvílke čakania prišiel jej brat aj s malou Dominikou. Odviezol nás hore, "vynadal" nám po ceste, že nevieme kde sa kontroluje olej v aute, ale inak cesta super.. :D
Chcel nás vyhodiť na chate a ísť preč, ale nejak sa s nami zamotal a ostal. Postupne ako plynul čas, tak sa nám podarilo narobiť chlebíky s cibuľou, prišla Jannina mamina s tortou, s mojou mamou a na neuverenie bolo že prišla aj Džula!! Áno, dobre čátate.. Džula prišla na prvú akciu a tým pádom bol celý spolok, tak ako sa patrí. Spolu s nimi prišla aj Peťa H. a Zuzka M. Hneď nato prišla Kejšina a čakalo sa už len na Mariku (Áčkarka). Čo chvíla sme boli všetky a mohlo sa začať. Pofotila sa torta, rozkrájala sa torta, bola dobrá torta. Matky odišli a mohla sa začať párty. Čas tiekol ako voda a zrazu mi zvoní telefón. Ďalšia neuveritelná vec sa stala. Marek prišiel. Keď som už aj s ním šla k chate, oproti nám sa valila Marika s Kejšinou a šli po Joža s Dávidom. Onedlho sme už naozaj boli všetci a zábava sa rozbiehala.
O desiatej v noci napadlo nejakého debila aby sme šli na Homolu. A šak čo, prečo by sme nešli. Okrem opitej emóciami zaliatej Džuly a sexujúcej Mariky s Dávidom sme šli všetci. Bola sranda jak po ceste, tak na Homole a aj cestou späť. Myslím že všetci na tejto túre aspoň raz spadli a na poslednom kopci padol Marekov tip že určite Peťa H. padne. Ako to dopovedal tak som padla ja. Klasika.. Po úspešnom zostupe do chaty sme všetci nadávali. Ale zábava naďalej pokračovala. Kejšina, Jožo a Janny sa vytratili, že idú na ihrisko.. Tak sme ich nechali a ostali sem sami. Bramborcu napadlo aby sme sli za nimi. Šli sme po dvoch skupinkách ja s Bramborou a Zuzkou M. a zanami Marek, Peťa H. a Marek. Bola zima tak som sa otočila a ostala som s truhou trojicou vonku pri chate, padali hviezdy. Ale aj tak sme sa vrátili do chaty. Vytiahli sme vtipné sexuálne kartičky ale nikto nechcel hrať na ostro, tak sme len čítali otazky.. celkom vtipné..
Zrazu, akoby nič sa všetci zjavili. Vnútri sa odohrával zápas dvoch kartových hráčov (Dávid nakoniec behal nahý okolo chaty, Marek bol len v trenkách dnu) a vonku boli emmotívne chvílky rôznych ľudí v rôznych časoch. Naozaj ani neviem ako bolo 03:00 a presúvali sme si hromadne všetci čas a otvárali modré šampanské ktorým neskôr zapíjali istý ľudia Metaxu. Nejak sme si políhali, snažili sa pospať a asi o štvrtej hodine rannej, nového času som umierala. Myslela som že mám mŕtvicu v nohách. A to len Janny použila moje nohy miesto plyšáka.
Aj tak sme zaspali.
Asi o pol deviatej sme boli už hore. Veľká väčšina nás si pobrala veci, o desiatej sme odišli a upratovanie sme nechali na Janny, Joža, Mariku - od začiatku chcela umývať riad, tak sa jej splnil sen a Dávida. Všetko sa úspešne podarilo, oslava sa vydarila, máme prvú plnoletú a o pár dní budeme mať aj ďalšiu.
Takže ešte raz všetko najlepši Janny a ďakujeme za peknú oslavu..

Keď chcete fotky, sťažujte sa u Bramborci Nanča


(Riskla som to aj za cenu že budem mať ráno ďalšiu čiaru :P )

September v škole

Srdiečka od Nany

Pre každého jedno

Puding, ktorý nám uvarila skoro ráno Nanina mamina

Práce na Pani Jeseň

??? podprsenkáč

Doma nemajú na vodu tak treba ísť do školy

Sladké pokušenie vrrr

Literatúra

OZNAM!!!

Dnes (17.10.-sobota) o 20:00 dávajú na Čt2 film Zločin a trest!!!

Fjodor Michajlovič Dostojevskij :)
Soňa Marmeládová :)

Boj o prebuditeľku - 3.časť

Takto dlho som ešte asi nečakala. Teda určite áno, ale nie v takom strese a napätí (ak sa neráta zubár) . Vôbec sme nevedeli čo sa deje, pani riaditeľka tam mala iného klienta, pani prof. Trojanovská si tam behá po škole a pani prof. Sečanská je zavretá v riaditeľni v druhej miestnosti. Zo zborovne k nám chodili správy, že už sa to rieši, potom zase, že nie.

Počas čakania, nás tam videli asi všetci učitelia zo školy. Vtedy ma sklamal prístup pani prof. Jurovčákovej, ktorá nás až odrádzala od toho pýtať si to, čo chceme! Pesimistka.. Ostatní tomu tiež nechceli veľmi veriť, že by sa niečo také mohlo podariť. Veď úväzky už mali rozdelené, už sa chystali robiť rozvrh. Mne sa vlastne tiež tomu nechcelo moc veriť, a ostatným spolužiačkam asi tiež. Až po tej "milosti" riaditeľky vznikla maličká nádej.. tak sme čakali ďalej....

Prešla neskutočne dlhá chvíľa. Pani prof. Sečanská vyšla z riaditeľne. Myslela som, že sa konečne dostala na radu, tak nás išla zavolať. LENŽE!!!
Prechádzala cez chodbu niekam preč a povedala: "Tak vás nakoniec budem mať ja" a prihodila svoj krásny čarovný úsmev.
Všetci sme vískali od radosti, kričali, tešili sa.. Toto bola najšťastnejšia chvíľa v mojom živote! Potom pani prof. Sečanská alias prebuditeľka dodala: "Poďakujte sa pani profesorke Trojanovskej, to ona povedala, že jej to je jedno a ešte sa vzdala aj 1 hodiny." (Možno to neni úplne doslova ale cez to šťastie v sebe som slabo počula :D) Tak sme opäť čakali... Tentokrát na pani prof. Trojanovskú, aby sme sa jej slušne poďakovali za to, že mi splnila moje najväčšie želanie a budem vídať pani prof. Sečanskú pravidelne, a samozrejme sa zase intenzívne vzdelávať. (Toto je tá motivácia) Za chvíľku vyšla z dverí od hospodárky a my sme jej všetci skupinovo poďakovali a niekto ešte dodal, nech si to neberie osobne. Na to pani prof. Trojanovská zareagovala, že: "Zoberiem, ale dobre". (je aj vtipná no..ale neni to ONA..)
Všetci šťastní sme vyšli pred školu a chceli sme to ísť niekam osláviť, lenže väčšina sa odpojila, lebo im šiel bus, tak sme zostali len Brambora, Miška L., Veronika P. a ja. Šli sme ako slušné dievčatá na koláč do čudnej brány pri Collinse, kde si Miška + Veronika dali horúcu čokoládu, Veronika ešte nejaký koláč, Brambora nealkoholické mojito (alkoholické jej ujo nechcel predať :D,ale určite ho aj tak nechcela, lebo to bola slušná akcia) a tiramisu a ja tvarohový koláč (fuj tvaroh :(, ale keď ja som nevedela, že je tvarohový) a vineu.. Dopapali sme, dopili a rozlúčili sme sa. Teraz už šiel každý svojou cestou. Všetci sme však mali jedno poslanie: Utajiť naše víťazstvo pred nepriateľským kmeňom A-čkariek, aby sa náhodou nestalo to, že si ju pôjdu vypýtať späť. Večer som písala Miške a našťastie to vyzeralo tak, že sme to utajili dostatočne, lebo žiadne nepokoje si na intráku nevšimla.

LENŽE! Ďalší školský deň som si pre istotu privstala a šla do školy už okolo 7:15 hod., len preto, aby som zabránila zlým A-čkarkam ukradnúť nám to, čo sme už čmajzli my! Chcela som si to tam ustrážiť. Lenže po dlhom rannom upokojovaní a veľkom hlade som sa rozhodla nechať to tak, veď už by im ju nedali späť. Ešte aj Kika - naša posolkyňa triedna šla za jednou nemenovanou A-čkarkou Jarkou (ehm, nič..) a tvrdo ju oklamala, že oni pani prof. Sečanskú majú a my nie. Za to jej ide veľká vďaka. Nemenovaná Jarka vyjadrila voči mne súcit, že musím byť smutná, že JU už nemám. (Veď by som aj bola kebyže mi ju zoberie!!!)
Prešiel tento deň plný strachu, že A-čkarky na poslednú chvíľu zasiahnu a ukončila ho pozitívna vec - rozvrh. Už bolo všetko jasné, všetko rozhodnuté. Oficiálne JU máme (a A-čkarky nie) :)

Pani prof. Trojanovská vyzerá ako milá pani (a hlavne vtipná) a to určite aj je, aj ako učiteľka aj ako osoba. Nikdy by mi však nedokázala nahradiť pani prof. Sečanskú, ktorá mi tak trošku prirástla k srdcu...

Týmto chcem ešte raz verejne poďakovať spolupracovníčkam v boji o pani prof. Sečanskú, pani prof. Sečanskej osobne, pani prof. Trojanovskej, že uľahčila celý chod procesu a samozrejme pani riaditeľke, ktorá niečo také vôbec umožnila! ĎAKUJEM

Boj o prebuditeľku - 2.časť

Bolo ráno, niečo po pol ôsmej. Celá 3.K sme sa stretli na školskom dvore. Smutní sme stáli a čakali kým nám niekto dá pokyny, čo bude ďalej. Zatiaľ sme sledovali veselé A-čkarky, ktoré nás/ma neskutočne vytáčali. Konečne začali prichádzať učitelia. Kým som ale stihla vidieť JU, prišla riaditeľka, ktorá nás ako každý rok poslala do telocvične. Tam sme sa ako vždy zoradili podľa tried do radov a čakali na každoročný preslov. Vpredu sa postavili všetci učitelia a riaditeľka spustila súbor slov zapadajúcich do seba, tzv. príhovor na povzbudenie do nového šk. roku.
Ako som sa tak pozerala dopredu na učiteľov, už mi bolo jasné, že JU musím mať. Žiadna pani prof. Trojanovská nebude!
Keď pani riaditeľka (konečne) dočítala čo mala na srdci (alebo na papieri), šli sme do svojich tried. Po ceste som si odtrhla novú Suchú ratolesť, ktorá symbolizovala úpadok, smútok, až depresiu, ktorá mi kolovala v tej chvíli v duši. Po vstúpení do triedy som ju okamžite dala na jej osvedčené miesto - do diery v stene - kde mi celý deň pripomínala naše dnešné poslanie: získať JU späť.
V tom zhone pri odchode z telocvične sme zistili aj to, že naša pani prof. triedna neprišla do školy. A to sme jej chceli "poďakovať, že nám vybavila pani prof. Sečanskú ako tvrdila na konci roka" :P. Asi sa bála :)

V triede nás na tento deň teda "schytala" pani prof. Jurovčáková, takže z toho logicky vyplýva, že to bolo veľmi vtipné dopoludnie. Ona je proste super :). Na chvíľu som aj zabudla, že som naštvaná, nervózna z dnešnej akcie o záchranu pani. prof., sklamaná z budúceho možného neúspechu a v strachu, že o pani prof. Sečanskú definitívne prídem. S pani prof. Jurovčákovou sme si prečítali školský poriadok, popodpisovali všetko čo nám dala pod ruky a pod. O chvíľu bolo 9 hodín, čo predznamenalo náš už čoskorý odchod zo školy. Keď nás pani prof. vypustila, namierili sme si to rovno do riaditeľne. Partia dievčat z LSK + Radka (Džulkina verná kamarátka), Iva, Miška, Veronika P. a neskôr aj Kika.
Surovo sme prišli ku dverám riaditeľne, zaklopali na dvere a vošli dnu...
Nikto tam nebol.
Stalo sa ale niečo nad moje očakávania. Nikto neodišiel a všetci sme čakali pred zborovňou ďalej. Toto čakanie bolo nekonečné. (Doslova, lebo trvalo niečo cez pol. hodinu minimálne). Nakoniec sme pani riaditeľku našli u pani hospodárky a pán zástupca nám s ňou dohodol stretnutie. Tak sme čakali ďalej. (Prešla ďalšia min. pol hodina)
Prišiel zástupca a spýtal sa "čo chceme". My, že pani riaditeľku. Zaviedol nás k nej. Bola prekvapená koľko nás je, dovolila nám posadiť sa u nej na gauči a opäť prišla otázka "čo chceme". Tak sme spustili. Už ani neviem kto začal a s akými argumentami, ale odznelo veľa viet od toho, že pani prof. Trojanovská by bola naša už 3. učiteľka na literatúru, cez to, že nás pani prof. Sečanská naozaj veľa naučila, až po to, že sama povedala, že sme najlepšia trieda v literatúre a že by určite chcela radšej nás ako A-čkarky. Pani riaditeľka najprv hovorila niečo, že už je to rozdelené, že už to asi nepôjde. Ale my sme neprestávali. Asi všetci sme čakali rázne zamietnutie a následné "vykopnutie" z riaditeľne. Čo sa ale nestalo...
Pani riaditeľka bola v tento deň milá a zhovievavá a povedala, že máme zavolať pani prof. Sečanskú a k nej aj pani prof. Trojanovskú, že by museli obidve súhlasiť a dorieši sa to. Dnes je posledná možnosť niečo zmeniť...
Nezaváhali sme a utekali (doslova utekali) pre pani prof. Sečanskú hore do kabinetu. Cestou dole do riaditeľne sme ju presviedčali, nech si vezme nás, veď my sme tak strašne úžasní a inteligentní. (Nie, až takto sme ju v skutočnosti neklamali, ale zaznelo, že budeme poslúchať a ja budem mať len jednotky a pod.)
Po ceste sme nabrali aj pani prof. Trojanovskú, náhodne bežiacu okolo. V rýchlosti sme jej povedali o čo ide a pridala sa do našej partie. Keď sme však prišli do riaditeľne, pani riaditeľka už mala iné stretnutie, tak sme museli opäť čakať! Tentokrát už ale aj s pani prof. Sečanskou, ktorá čakala v miestnosti pri riaditeľni, a niekde tam v okolí pobehovala aj pani prof. Trojanovská, ktorá neustále kazila a opravovala kľučku na zborovni :) Multifunkčná žena.
Pani prof. Sečanská musela odbíjať náš (môj) neustáli nátlak pri riaditeľni, tak sľúbila, že keď sa tento prípad dostane na radu, tak nás zavolá.

Čakali sme.. a čakali.. a čakali..

Boj o prebuditeľku - 1.časť

Písal sa cca 8. september 2008.. Do dverí 2.K na hodinu literatúry prvý krát vstúpila ONA. Bola nádherná, milá a vtipná. Čistá dokonalosť. Všetkých nás očarila už na prvej hodine. A prvý dojem neklamal. Školský rok bežal a my sme sa tešili na každú hodinu s ŇOU. Jej prítomnosť bola pastvou nie len pre oči ale aj pre uši. Táto žena mi zmenila život.

Ako šiel čas, literatúra nás (myslím, že všetkých) bavila čím ďalej tým viac. Z nenávisti voči literárnym smerom, dielam a aj gramatike vznikla radosť a potešenie. Zo zlých známok postupne vznikali dobré, neskôr tie najlepšie! (viď obrázok).

Všetko bolo úplne dokonalé, až kým neprišiel koniec školského roka. Začali sa šíriť fámy, že pani prof. Sečanskú v 3.ročníku mať nebudeme. Tieto pochybnosti sa ale vždy vyvážili sľubom či už od pani prof. Sečanskej osobne, od pani prof. Trojanovskej alebo od pani prof. triednej, že nám JU nevezmú. Prišiel deň vysvedčenia. My sme stále nevedeli na čom sme, panika stúpala každým dňom neistoty, ktorú sme mali, či našu milovanú pani prof. Sečanskú budúci rok uvidíme. Pravdepodobnosť, že "áno" klesala. Vznikali nepokoje, nervozita stúpala. Nevedeli sme, či máme po vysvedčení oslavovať, alebo smútiť. Po rozdaní vysvedčenia nám naša triedna pani profesorka povedala, že vybavila, aby sme mali pani prof. Sečanskú aj budúci rok. Zožala za to obrovský burácajúci potlesk, boli sme jej nesmierne vďační. Krásne ukončenie 2. ročníka a motivácia na radosť do ďalšieho štúdia literatúry. Prišli prázdniny, ktoré si už každý z nás vychutnal po svojom. LENŽE!!! ...

V priebehu júla sa opäť začali šíriť reči o tom, že nás pani profesroka v 3. ročníku neučí. Neverili sme tomu, čakali sme na oficiálne oznámenie z úst pani profesorky. Dovtedy si nebol nikto ničím istý. Toto oznámenie prišlo posledný augustový týždeň. Pri osobnom stretnutí s pani prof. Sečanskou mi zo zármutkom oznámila, že naše spoločné putovanie dejinami literatúry sa skončilo a my sa musíme rozlúčiť. Už vtedy som si to nechcela pripustiť a rozhodla som sa bojovať do poslednej minúty. Nemohla som sa jej len tak vzdať. Po tom všetkom, čo sa za ten krásny rok udialo. Lenže cez prázdniny sa s tým samozrejme nič robiť nedalo. Bolo treba počkať do prvého školského dňa. A ten deň prišiel práve dnes...

Divadlo NS

Nechcem sa súkať na Jannino miesto, to nie.. ale keď ona stále len Trnava divadlo a SND. Tak ma napaadlo, že čo tak napríklad aj Nová Scéna. Je dosť pravdepodobné že mi to u spolku neprejde, ale uvidíme. Takže dávam do ponuky tri predstavenia:
Šialené nožničky - (zaujímavosť: šepkárka Darinka SEČANSKÁ) kriminálna komédia 8€-5€
Neberte nám princeznú - toto všetci poznáme, cenovo to bude podobné
Na skle maľované - toto tak isto 11€-8€ (podľa toho kde by sme sedeli)
prípadne aj Mrázik 5€ keby ste chceli.
Určite by sa nešlo v blízkej dobe, je to len ponuka.
Dajte vedieť či by bol vôbec záujem.. a ešte dávejú aj Carmen - strhujúce tanečné divadlo, Ešte jeden do partie - bláznivá komédia, West side story - na štýl Romea a Júlie ibaže sa volajú Tony a Mária.. choreograf Ján Ďurovčík muzikál a môže to byť dobré 16,60€-13,30€
nanča

POZVÁNKA NA KULTÚRNE DIVADELNÉ VEČERY

Milé kurtizány, pozývam Vás ale aj iných ľudí na pár divadelných predstavení:

10. septembra - Vrátila sa raz v noci (to bude asi najlepšie predstavenie!! niečo na štýl Just like heaven alebo Duch) cena: 6 EUR, miesto: Divadlo v TT

29. septembra - Slovenská klasika zhltnutá za 120 minút (všetky slovenské diela spojené do jedného, niečo ako Scary movie) cena: 8 EUR, miesto: Kultúrny dom v Trnave

14. októbra - Všetko o mužoch (tam hrá Peter Kočiš) cena: 6 EUR, miesto: Divadlo v TT
=UŽ OBSADENÉ

28. októbra - Cymbelin (najlepšie predstavenie v TT) cena: 5 EUR, miesto: Divadlo v TT

22. septembra - Skrotenie zlej ženy (Diana Mórová) cena: 13 EUR, miesto: SND v BA
=UŽ OBSADENÉ

30. septembra - Hamlet (zohnala som posledné lístky a to dokonca do 4. radu!!!) cena: len 10 EUR!!! miesto: SND
=EŠTE 1 LÍSTOK

prosím, dajte vedieť čím skôr!!! (t.j. ešte tento týždeň!!!) zatiaľ idem na 100% ja a pani prof. Ivetka S. na všetky predstavenia

Vaša ťažká organizátorka a animátorka Soňa M.

PRIPRAVUJEM :D :
Tak sa na mňa prilepila 1. novembra alebo 26. novembra (z dôvodu nedostatku financií)
vraj najvtipnejšie predstavenie v celom SND (aj keď Zuzka Fialová tam už nebude :( ) odporučila to pani prof. osobne! :)

OZNAM!!!
Predstavenie Skrotenie zlej ženy sa presúva na NOVEMBER!!! Presný dátum zverejním neskôr.
A predstavenie Tak sa na mňa prilepila sa uskutoční 26. novembra, ale lístky sa ešte nekupujú..

Dobitie Budmeríc

A tu sme pred jej domom :D

Jedno slnečné popoludnie sme sa rozhodli, že ako spolok sa vyberieme pozrieť našu triednu profesorku. Konečne sme sa dohodli na dátume a čase :) a vybrali sa dobiť Budmerice. Síce sme vedeli, že býva v Budmericiach ale, že kde nie. Nanča sa pozrela kde by to mohlo cca. byť ale nestačilo to. Preto sme sa opýtali mistnych žien, ktoré vedia všetko :D . Poradili nám a našli sme to. Bolo to dosť náhodné, ale našli. Tak konečne sme sa osmelili zazvoniť keď niekto kričí : " Suseda je na dovolenke !!! ". No ďakujem pekne! My prídeme a ona neni doma?! Tak sme aspoň tetu susedu poprosili o papier a pero a nechali odkaz. Skončili sme U bociana na limče a išli domov. Snáď sa nám podarí niekedy dostať do pevnosti Pani prof.




Ing. ???

Tu býva naša pani prof. Oškerová (že aký barák :) )

Budmerická výprava

Ospravedlnenie

Dobré nedeľné dopoludnie prajem.
Chcem sa Vám z celého srdca ospravedlniť za moju neskonalú lenivosť. Ale snažím sa to mierniť a preto som sa rozhodla zverejniť všetky fotky, ktoré sa nachádzajú v mojom albume LSK :D. Teda niesúto všeetky čo mám ale len tie naj.
Prezerajte a tešte sa na september :D
Vaša Germína

Jún u kurtizán :D

Jeden záber zo školského výletu :D

Boli sme aj v divadle

Niektorý upratujú druhý hrajú karty

No ako toto :)

Pizza v škole !

Mňam

Naše peniaze

Tak to sú ksichty

Keď sa kejša naštve

Zdravím...

Čo???? Neverím :D

Baby s ktorými budeme na turistickom

Reklama