Boj o prebuditeľku - 3.časť

Takto dlho som ešte asi nečakala. Teda určite áno, ale nie v takom strese a napätí (ak sa neráta zubár) . Vôbec sme nevedeli čo sa deje, pani riaditeľka tam mala iného klienta, pani prof. Trojanovská si tam behá po škole a pani prof. Sečanská je zavretá v riaditeľni v druhej miestnosti. Zo zborovne k nám chodili správy, že už sa to rieši, potom zase, že nie.

Počas čakania, nás tam videli asi všetci učitelia zo školy. Vtedy ma sklamal prístup pani prof. Jurovčákovej, ktorá nás až odrádzala od toho pýtať si to, čo chceme! Pesimistka.. Ostatní tomu tiež nechceli veľmi veriť, že by sa niečo také mohlo podariť. Veď úväzky už mali rozdelené, už sa chystali robiť rozvrh. Mne sa vlastne tiež tomu nechcelo moc veriť, a ostatným spolužiačkam asi tiež. Až po tej "milosti" riaditeľky vznikla maličká nádej.. tak sme čakali ďalej....

Prešla neskutočne dlhá chvíľa. Pani prof. Sečanská vyšla z riaditeľne. Myslela som, že sa konečne dostala na radu, tak nás išla zavolať. LENŽE!!!
Prechádzala cez chodbu niekam preč a povedala: "Tak vás nakoniec budem mať ja" a prihodila svoj krásny čarovný úsmev.
Všetci sme vískali od radosti, kričali, tešili sa.. Toto bola najšťastnejšia chvíľa v mojom živote! Potom pani prof. Sečanská alias prebuditeľka dodala: "Poďakujte sa pani profesorke Trojanovskej, to ona povedala, že jej to je jedno a ešte sa vzdala aj 1 hodiny." (Možno to neni úplne doslova ale cez to šťastie v sebe som slabo počula :D) Tak sme opäť čakali... Tentokrát na pani prof. Trojanovskú, aby sme sa jej slušne poďakovali za to, že mi splnila moje najväčšie želanie a budem vídať pani prof. Sečanskú pravidelne, a samozrejme sa zase intenzívne vzdelávať. (Toto je tá motivácia) Za chvíľku vyšla z dverí od hospodárky a my sme jej všetci skupinovo poďakovali a niekto ešte dodal, nech si to neberie osobne. Na to pani prof. Trojanovská zareagovala, že: "Zoberiem, ale dobre". (je aj vtipná no..ale neni to ONA..)
Všetci šťastní sme vyšli pred školu a chceli sme to ísť niekam osláviť, lenže väčšina sa odpojila, lebo im šiel bus, tak sme zostali len Brambora, Miška L., Veronika P. a ja. Šli sme ako slušné dievčatá na koláč do čudnej brány pri Collinse, kde si Miška + Veronika dali horúcu čokoládu, Veronika ešte nejaký koláč, Brambora nealkoholické mojito (alkoholické jej ujo nechcel predať :D,ale určite ho aj tak nechcela, lebo to bola slušná akcia) a tiramisu a ja tvarohový koláč (fuj tvaroh :(, ale keď ja som nevedela, že je tvarohový) a vineu.. Dopapali sme, dopili a rozlúčili sme sa. Teraz už šiel každý svojou cestou. Všetci sme však mali jedno poslanie: Utajiť naše víťazstvo pred nepriateľským kmeňom A-čkariek, aby sa náhodou nestalo to, že si ju pôjdu vypýtať späť. Večer som písala Miške a našťastie to vyzeralo tak, že sme to utajili dostatočne, lebo žiadne nepokoje si na intráku nevšimla.

LENŽE! Ďalší školský deň som si pre istotu privstala a šla do školy už okolo 7:15 hod., len preto, aby som zabránila zlým A-čkarkam ukradnúť nám to, čo sme už čmajzli my! Chcela som si to tam ustrážiť. Lenže po dlhom rannom upokojovaní a veľkom hlade som sa rozhodla nechať to tak, veď už by im ju nedali späť. Ešte aj Kika - naša posolkyňa triedna šla za jednou nemenovanou A-čkarkou Jarkou (ehm, nič..) a tvrdo ju oklamala, že oni pani prof. Sečanskú majú a my nie. Za to jej ide veľká vďaka. Nemenovaná Jarka vyjadrila voči mne súcit, že musím byť smutná, že JU už nemám. (Veď by som aj bola kebyže mi ju zoberie!!!)
Prešiel tento deň plný strachu, že A-čkarky na poslednú chvíľu zasiahnu a ukončila ho pozitívna vec - rozvrh. Už bolo všetko jasné, všetko rozhodnuté. Oficiálne JU máme (a A-čkarky nie) :)

Pani prof. Trojanovská vyzerá ako milá pani (a hlavne vtipná) a to určite aj je, aj ako učiteľka aj ako osoba. Nikdy by mi však nedokázala nahradiť pani prof. Sečanskú, ktorá mi tak trošku prirástla k srdcu...

Týmto chcem ešte raz verejne poďakovať spolupracovníčkam v boji o pani prof. Sečanskú, pani prof. Sečanskej osobne, pani prof. Trojanovskej, že uľahčila celý chod procesu a samozrejme pani riaditeľke, ktorá niečo také vôbec umožnila! ĎAKUJEM