Boj o prebuditeľku - 3.časť

Takto dlho som ešte asi nečakala. Teda určite áno, ale nie v takom strese a napätí (ak sa neráta zubár) . Vôbec sme nevedeli čo sa deje, pani riaditeľka tam mala iného klienta, pani prof. Trojanovská si tam behá po škole a pani prof. Sečanská je zavretá v riaditeľni v druhej miestnosti. Zo zborovne k nám chodili správy, že už sa to rieši, potom zase, že nie.

Počas čakania, nás tam videli asi všetci učitelia zo školy. Vtedy ma sklamal prístup pani prof. Jurovčákovej, ktorá nás až odrádzala od toho pýtať si to, čo chceme! Pesimistka.. Ostatní tomu tiež nechceli veľmi veriť, že by sa niečo také mohlo podariť. Veď úväzky už mali rozdelené, už sa chystali robiť rozvrh. Mne sa vlastne tiež tomu nechcelo moc veriť, a ostatným spolužiačkam asi tiež. Až po tej "milosti" riaditeľky vznikla maličká nádej.. tak sme čakali ďalej....

Prešla neskutočne dlhá chvíľa. Pani prof. Sečanská vyšla z riaditeľne. Myslela som, že sa konečne dostala na radu, tak nás išla zavolať. LENŽE!!!
Prechádzala cez chodbu niekam preč a povedala: "Tak vás nakoniec budem mať ja" a prihodila svoj krásny čarovný úsmev.
Všetci sme vískali od radosti, kričali, tešili sa.. Toto bola najšťastnejšia chvíľa v mojom živote! Potom pani prof. Sečanská alias prebuditeľka dodala: "Poďakujte sa pani profesorke Trojanovskej, to ona povedala, že jej to je jedno a ešte sa vzdala aj 1 hodiny." (Možno to neni úplne doslova ale cez to šťastie v sebe som slabo počula :D) Tak sme opäť čakali... Tentokrát na pani prof. Trojanovskú, aby sme sa jej slušne poďakovali za to, že mi splnila moje najväčšie želanie a budem vídať pani prof. Sečanskú pravidelne, a samozrejme sa zase intenzívne vzdelávať. (Toto je tá motivácia) Za chvíľku vyšla z dverí od hospodárky a my sme jej všetci skupinovo poďakovali a niekto ešte dodal, nech si to neberie osobne. Na to pani prof. Trojanovská zareagovala, že: "Zoberiem, ale dobre". (je aj vtipná no..ale neni to ONA..)
Všetci šťastní sme vyšli pred školu a chceli sme to ísť niekam osláviť, lenže väčšina sa odpojila, lebo im šiel bus, tak sme zostali len Brambora, Miška L., Veronika P. a ja. Šli sme ako slušné dievčatá na koláč do čudnej brány pri Collinse, kde si Miška + Veronika dali horúcu čokoládu, Veronika ešte nejaký koláč, Brambora nealkoholické mojito (alkoholické jej ujo nechcel predať :D,ale určite ho aj tak nechcela, lebo to bola slušná akcia) a tiramisu a ja tvarohový koláč (fuj tvaroh :(, ale keď ja som nevedela, že je tvarohový) a vineu.. Dopapali sme, dopili a rozlúčili sme sa. Teraz už šiel každý svojou cestou. Všetci sme však mali jedno poslanie: Utajiť naše víťazstvo pred nepriateľským kmeňom A-čkariek, aby sa náhodou nestalo to, že si ju pôjdu vypýtať späť. Večer som písala Miške a našťastie to vyzeralo tak, že sme to utajili dostatočne, lebo žiadne nepokoje si na intráku nevšimla.

LENŽE! Ďalší školský deň som si pre istotu privstala a šla do školy už okolo 7:15 hod., len preto, aby som zabránila zlým A-čkarkam ukradnúť nám to, čo sme už čmajzli my! Chcela som si to tam ustrážiť. Lenže po dlhom rannom upokojovaní a veľkom hlade som sa rozhodla nechať to tak, veď už by im ju nedali späť. Ešte aj Kika - naša posolkyňa triedna šla za jednou nemenovanou A-čkarkou Jarkou (ehm, nič..) a tvrdo ju oklamala, že oni pani prof. Sečanskú majú a my nie. Za to jej ide veľká vďaka. Nemenovaná Jarka vyjadrila voči mne súcit, že musím byť smutná, že JU už nemám. (Veď by som aj bola kebyže mi ju zoberie!!!)
Prešiel tento deň plný strachu, že A-čkarky na poslednú chvíľu zasiahnu a ukončila ho pozitívna vec - rozvrh. Už bolo všetko jasné, všetko rozhodnuté. Oficiálne JU máme (a A-čkarky nie) :)

Pani prof. Trojanovská vyzerá ako milá pani (a hlavne vtipná) a to určite aj je, aj ako učiteľka aj ako osoba. Nikdy by mi však nedokázala nahradiť pani prof. Sečanskú, ktorá mi tak trošku prirástla k srdcu...

Týmto chcem ešte raz verejne poďakovať spolupracovníčkam v boji o pani prof. Sečanskú, pani prof. Sečanskej osobne, pani prof. Trojanovskej, že uľahčila celý chod procesu a samozrejme pani riaditeľke, ktorá niečo také vôbec umožnila! ĎAKUJEM

Boj o prebuditeľku - 2.časť

Bolo ráno, niečo po pol ôsmej. Celá 3.K sme sa stretli na školskom dvore. Smutní sme stáli a čakali kým nám niekto dá pokyny, čo bude ďalej. Zatiaľ sme sledovali veselé A-čkarky, ktoré nás/ma neskutočne vytáčali. Konečne začali prichádzať učitelia. Kým som ale stihla vidieť JU, prišla riaditeľka, ktorá nás ako každý rok poslala do telocvične. Tam sme sa ako vždy zoradili podľa tried do radov a čakali na každoročný preslov. Vpredu sa postavili všetci učitelia a riaditeľka spustila súbor slov zapadajúcich do seba, tzv. príhovor na povzbudenie do nového šk. roku.
Ako som sa tak pozerala dopredu na učiteľov, už mi bolo jasné, že JU musím mať. Žiadna pani prof. Trojanovská nebude!
Keď pani riaditeľka (konečne) dočítala čo mala na srdci (alebo na papieri), šli sme do svojich tried. Po ceste som si odtrhla novú Suchú ratolesť, ktorá symbolizovala úpadok, smútok, až depresiu, ktorá mi kolovala v tej chvíli v duši. Po vstúpení do triedy som ju okamžite dala na jej osvedčené miesto - do diery v stene - kde mi celý deň pripomínala naše dnešné poslanie: získať JU späť.
V tom zhone pri odchode z telocvične sme zistili aj to, že naša pani prof. triedna neprišla do školy. A to sme jej chceli "poďakovať, že nám vybavila pani prof. Sečanskú ako tvrdila na konci roka" :P. Asi sa bála :)

V triede nás na tento deň teda "schytala" pani prof. Jurovčáková, takže z toho logicky vyplýva, že to bolo veľmi vtipné dopoludnie. Ona je proste super :). Na chvíľu som aj zabudla, že som naštvaná, nervózna z dnešnej akcie o záchranu pani. prof., sklamaná z budúceho možného neúspechu a v strachu, že o pani prof. Sečanskú definitívne prídem. S pani prof. Jurovčákovou sme si prečítali školský poriadok, popodpisovali všetko čo nám dala pod ruky a pod. O chvíľu bolo 9 hodín, čo predznamenalo náš už čoskorý odchod zo školy. Keď nás pani prof. vypustila, namierili sme si to rovno do riaditeľne. Partia dievčat z LSK + Radka (Džulkina verná kamarátka), Iva, Miška, Veronika P. a neskôr aj Kika.
Surovo sme prišli ku dverám riaditeľne, zaklopali na dvere a vošli dnu...
Nikto tam nebol.
Stalo sa ale niečo nad moje očakávania. Nikto neodišiel a všetci sme čakali pred zborovňou ďalej. Toto čakanie bolo nekonečné. (Doslova, lebo trvalo niečo cez pol. hodinu minimálne). Nakoniec sme pani riaditeľku našli u pani hospodárky a pán zástupca nám s ňou dohodol stretnutie. Tak sme čakali ďalej. (Prešla ďalšia min. pol hodina)
Prišiel zástupca a spýtal sa "čo chceme". My, že pani riaditeľku. Zaviedol nás k nej. Bola prekvapená koľko nás je, dovolila nám posadiť sa u nej na gauči a opäť prišla otázka "čo chceme". Tak sme spustili. Už ani neviem kto začal a s akými argumentami, ale odznelo veľa viet od toho, že pani prof. Trojanovská by bola naša už 3. učiteľka na literatúru, cez to, že nás pani prof. Sečanská naozaj veľa naučila, až po to, že sama povedala, že sme najlepšia trieda v literatúre a že by určite chcela radšej nás ako A-čkarky. Pani riaditeľka najprv hovorila niečo, že už je to rozdelené, že už to asi nepôjde. Ale my sme neprestávali. Asi všetci sme čakali rázne zamietnutie a následné "vykopnutie" z riaditeľne. Čo sa ale nestalo...
Pani riaditeľka bola v tento deň milá a zhovievavá a povedala, že máme zavolať pani prof. Sečanskú a k nej aj pani prof. Trojanovskú, že by museli obidve súhlasiť a dorieši sa to. Dnes je posledná možnosť niečo zmeniť...
Nezaváhali sme a utekali (doslova utekali) pre pani prof. Sečanskú hore do kabinetu. Cestou dole do riaditeľne sme ju presviedčali, nech si vezme nás, veď my sme tak strašne úžasní a inteligentní. (Nie, až takto sme ju v skutočnosti neklamali, ale zaznelo, že budeme poslúchať a ja budem mať len jednotky a pod.)
Po ceste sme nabrali aj pani prof. Trojanovskú, náhodne bežiacu okolo. V rýchlosti sme jej povedali o čo ide a pridala sa do našej partie. Keď sme však prišli do riaditeľne, pani riaditeľka už mala iné stretnutie, tak sme museli opäť čakať! Tentokrát už ale aj s pani prof. Sečanskou, ktorá čakala v miestnosti pri riaditeľni, a niekde tam v okolí pobehovala aj pani prof. Trojanovská, ktorá neustále kazila a opravovala kľučku na zborovni :) Multifunkčná žena.
Pani prof. Sečanská musela odbíjať náš (môj) neustáli nátlak pri riaditeľni, tak sľúbila, že keď sa tento prípad dostane na radu, tak nás zavolá.

Čakali sme.. a čakali.. a čakali..

Boj o prebuditeľku - 1.časť

Písal sa cca 8. september 2008.. Do dverí 2.K na hodinu literatúry prvý krát vstúpila ONA. Bola nádherná, milá a vtipná. Čistá dokonalosť. Všetkých nás očarila už na prvej hodine. A prvý dojem neklamal. Školský rok bežal a my sme sa tešili na každú hodinu s ŇOU. Jej prítomnosť bola pastvou nie len pre oči ale aj pre uši. Táto žena mi zmenila život.

Ako šiel čas, literatúra nás (myslím, že všetkých) bavila čím ďalej tým viac. Z nenávisti voči literárnym smerom, dielam a aj gramatike vznikla radosť a potešenie. Zo zlých známok postupne vznikali dobré, neskôr tie najlepšie! (viď obrázok).

Všetko bolo úplne dokonalé, až kým neprišiel koniec školského roka. Začali sa šíriť fámy, že pani prof. Sečanskú v 3.ročníku mať nebudeme. Tieto pochybnosti sa ale vždy vyvážili sľubom či už od pani prof. Sečanskej osobne, od pani prof. Trojanovskej alebo od pani prof. triednej, že nám JU nevezmú. Prišiel deň vysvedčenia. My sme stále nevedeli na čom sme, panika stúpala každým dňom neistoty, ktorú sme mali, či našu milovanú pani prof. Sečanskú budúci rok uvidíme. Pravdepodobnosť, že "áno" klesala. Vznikali nepokoje, nervozita stúpala. Nevedeli sme, či máme po vysvedčení oslavovať, alebo smútiť. Po rozdaní vysvedčenia nám naša triedna pani profesorka povedala, že vybavila, aby sme mali pani prof. Sečanskú aj budúci rok. Zožala za to obrovský burácajúci potlesk, boli sme jej nesmierne vďační. Krásne ukončenie 2. ročníka a motivácia na radosť do ďalšieho štúdia literatúry. Prišli prázdniny, ktoré si už každý z nás vychutnal po svojom. LENŽE!!! ...

V priebehu júla sa opäť začali šíriť reči o tom, že nás pani profesroka v 3. ročníku neučí. Neverili sme tomu, čakali sme na oficiálne oznámenie z úst pani profesorky. Dovtedy si nebol nikto ničím istý. Toto oznámenie prišlo posledný augustový týždeň. Pri osobnom stretnutí s pani prof. Sečanskou mi zo zármutkom oznámila, že naše spoločné putovanie dejinami literatúry sa skončilo a my sa musíme rozlúčiť. Už vtedy som si to nechcela pripustiť a rozhodla som sa bojovať do poslednej minúty. Nemohla som sa jej len tak vzdať. Po tom všetkom, čo sa za ten krásny rok udialo. Lenže cez prázdniny sa s tým samozrejme nič robiť nedalo. Bolo treba počkať do prvého školského dňa. A ten deň prišiel práve dnes...

Divadlo NS

Nechcem sa súkať na Jannino miesto, to nie.. ale keď ona stále len Trnava divadlo a SND. Tak ma napaadlo, že čo tak napríklad aj Nová Scéna. Je dosť pravdepodobné že mi to u spolku neprejde, ale uvidíme. Takže dávam do ponuky tri predstavenia:
Šialené nožničky - (zaujímavosť: šepkárka Darinka SEČANSKÁ) kriminálna komédia 8€-5€
Neberte nám princeznú - toto všetci poznáme, cenovo to bude podobné
Na skle maľované - toto tak isto 11€-8€ (podľa toho kde by sme sedeli)
prípadne aj Mrázik 5€ keby ste chceli.
Určite by sa nešlo v blízkej dobe, je to len ponuka.
Dajte vedieť či by bol vôbec záujem.. a ešte dávejú aj Carmen - strhujúce tanečné divadlo, Ešte jeden do partie - bláznivá komédia, West side story - na štýl Romea a Júlie ibaže sa volajú Tony a Mária.. choreograf Ján Ďurovčík muzikál a môže to byť dobré 16,60€-13,30€
nanča